Ako byť vo vesmíre online
Bojovať s gravitáciou zeme a dostať sa do blízkeho, alebo ďalekého vesmíru je možné viacerými spôsobmi. Od jednoduchších variant typu stratosférický balón, až po rakety a raketoplány. Jednou z otázok je, ako komunikovať s telesom, ktoré je od nás vzdialené desiatky, alebo aj milióny kilometrov.
Internet funguje na základe zabehnutých princípov a protokolov. Zariadenie, ktoré je ďaleko, má obmedzené výkonnostné a komunikačné schopnosti. Ak sa k nemu chceme pripojiť, musíme si pomôcť inými cestami. Sonda JULO2, ktorá zaregistruje prvú doménu - webovú adresu z blízkeho vesmíru, bude používať relatívne jednoduchý protokol APRS. Táto technológia bola pôvodne vyvinutá najmä ako lokalizačná (predchodca GPS). Jej prímače sú rozmiestnené rôzne
Je niekoľko staníc, ktoré takto prijímajú signály. Ide zväčša o vojenské objekty, výskumné centrá, ale aj o sídla rádioamatérskych nadšencov. Signál z našej sondy JULO2 bude teda môcť “počúvať” ktorýkoľvek rádioamatér. Vysielať budeme najmä údaje z telemetrie (výška, pozícia, niektoré údaje zo senzorov). Keď stratosférický balón prekročí ozónovú vrstvu, tropopauzu a dosiahne hranicu blízkeho vesmíru, začne okrem telemetrie posielať aj pakety (dátové balíky), ktoré po prijatí na Zemi zaregistrujú domény.
Tento spôsob komunikácie je nízkonákladový a pre náš projekt je postačujúci. Ak by sme vo vesmíre chceli prevádzkovať napríklad webstránku, APRS by nedokázalo prenášať väčšie objemy. Ako to teda robia v NASA, ESA a pri vyspelejších projektoch? Najväčším problémom je odozva, keďže komunikujeme s niečím, čo je veľmi ďaleko. Americká NASA od roku 2008 experimentuje s takzvaným DTN - Disruption-tolerant Networking. Ide o komunikačnú technológiu, ktorá pri dátových prenosoch s objektami vo vesmíre zohľadňuje extrémne odozvy. “Je to prvý krok v tvorení úplne novej komunikačnej technológie - medziplanetárneho Internetu” povedal o svojom projekte Adrian Hooke, leader teamu NASA pre sieťové technológie vo vesmíre. Jeho kolegovia dokážu pomocou tejto technológie komunikovať na vzdialenosť 20 miliónov kilometrov. Na obežnej dráhe Zeme komunikuje NASA konvenčnejšími metódami. O tom, ako astronauti tweetuju na Twitteri si môžete prečítať tu.
Astronauti na ISS môžu používať Internet na obmedzený počet činností. Isté pásmo majú vyhradené dokonca na komunikáciu s rodinou. Zaregistrovať doménu, tak ako to urobí naša sonda JULO2, by zrejme pre nich nebol žiadny problém. Náš projekt je však o tom, urobiť to pri zachovaní rozumných nákladov. Vesmírny výskum, ktorý stojí miliardy, nemá dlhodobo perspektivucenu. Registrácia domény je iba prvým krokom. Websupport a najmä SOSA začínajú v malom, ale myslia vo veľkom. Aký rozmach zažije Internet v kozme najbližších 10 rokov nikto netuší. Veríme, že aj projekt prvej domény vo vesmíre priloží kameň k dielu a pomôže Slovenskej organizácií pre vesmírne aktivity získať cenné skúsenosti pre ešte odvážnejšie projekty.
Zdroje a zaujímavé články:
» Ako sa NASA spája s hlbokým vesmírom
» TCP/IP - protokol Internetu vo vesmíre
» APRS - technológia, ktorou sa pripája naša sonda JULO2
Tweetuje sa už aj z vesmíru
Prvý tweet z vesmíru bol zaslaný astronautom NASA, T.J. Creamerom, z vesmírnej stanice ISS už 22. januára 2010.
Pripojenie vesmírnej stanice ISS (The International Space Station) k internetu vyžadovalo prekonať výšku viac ako 402 km nad Zemou, pričom jej priemerná rýchlosť je 27 740 km/h. Je vybavená 68 notebookmi IBM ThinkPad A31, 32 zariadeniami Lenovo ThinkPad T61p. Kozmonauti používajú pripojenie rýchlosťou 3 Mb upload a 10 Mb download, čo je porovnateľné s DSL pripojením v bežných domácnostiach. Sú tam tiež dedikované IP telefóny určené na telefonovanie a na niekoľko limitovaných video konferencii pre astronautov, aby sa mohli spojiť so svojimi rodinami.
ESA (European Space Agency) je európska vesmírna agentúra. Jej úlohou je formovať vývoj a schopnosti európskych krajín smerujúc k vesmírnym misiám a následne priniesť výhody a ďalšie možnosti jej obyvateľom ako aj obyvateľom celého sveta. ESA je medzinárodná, medzivládna organizácia, v ktorej ma zastúpenie momentálne 18 členských krajín a 3 kooperujúce krajiny. Koordinovaním finančných a intelektuálnych zdrojov jej členov dokáže vyvíjať aktivity ďaleko za možnostami jedinej krajiny. Takisto zvyšuje vedeckú a technologickú úroveň členských krajín.
» Interview s NASA teamom
» Hackeri ovladli pocitace cez NASA
Slováci a vesmír
Prvé začiatky slovenského vesmírneho výskumu začali založením Oddelenia kozmickej fyziky ÚEF-SAV v Košiciach v roku 1969. Od tejto doby sa až doteraz podieľajú na rôznych pokusoch prostredníctvom neutrónového monitora na Lomnickom štíte.
Onedlho, 24. októbra 1978 bola do vesmíru vyslaná prvá umelá družica československej výroby Magion-1. Bola súčasťou družice Interkozmos-18. Cieľom družice bolo monitorovať merania magnetosféry a ionosféry Zeme.
Slovenská republika sa ďalej do vesmírnej histórie zapísala až po 20 rokoch, keď v roku 1998 vybrali Ivana Bellu za člena hlavnej rusko-francúzsko-slovenskej posádky na vesmírnu stanicu Mir. Bol to jeden z posledných letov na túto stanicu v rámci misie SOJUZ TM-29. Slovensko sa tak vďaka Ivanovi Bellovi stalo 21. krajinou, ktorá má svojho kozmonauta.
Od tej doby sa výskumné aktivity výrazne nehýbali. Dokonca Slovensko patrí k jedným z mála krajín, ktoré nemá na orbite žiadnu družicu. Našťastie je tu organizácia SOSA (Slovenská organizácia pre vesmírne aktivity), ktorá vyvíja úsilie, aby sme sa stali členom Európskej vesmírnej agentúry (ESA). Najväčším krokom pre Slovensko bolo schválenie spolupráce s ESA, podpísaním kooperačnej zmluvy z 28. apríla 2012. Účelom tejto spolupráce je rozšíriť možnosti kozmického výskumu a technológií na Slovensku.
SOSA môže aj vďaka samotnej podpore európskej agentúry v rámci projektov ESA education, vyrobiť prvý slovenský satelit, skCube z kategórie tzv. CubeSat, a vypustiť ho na obežnú dráhu okolo Zeme.